Akné v histórii: pupienky a jazvy na tvári mal aj faraón

Akné je jedným z najčastejších chronických ochorení kože. Či už na tvári, v dekolte, či na chrbte, postihuje všetky vekové skupiny od novorodencov až po starších ľudí, ako aj všetky etnické skupiny. A hoci sa často hovorí o tom, že veľký vplyv na výskyt pupienkov má moderný spôsob života – napríklad nesprávne stravovanie, stres či znečistené ovzdušie – akné rozhodne nie je moderným fenoménom. Vedelo sa o ňom už v staroveku.

Niektoré egyptské spisy sa zmieňujú o tom, že mnohí faraóni trpeli akné, a že sa ho aj pokúšali liečiť. So vznikom pupienkov a liečbou akné bolo spojených mnoho príbehov a povier spätých s mágiou. Jeden z najstarších dochovaných lekárskych textov – Eberský papyrus – uvádza slovo „aku-t“, ktoré sa neskôr prekladalo ako vriedok, pupienok, boľačka alebo všeobecne ako zápalový opuch. „Aku-t“ sa liečil pomocou prípravkov živočíšneho pôvodu a medu. Starí Egypťania verili, že pupienky sa tvoria tomu, kto klame. Na akné pritom trpel aj asi najznámejší egyptský faraón – Tutanchamon. V jeho hrobke sa našli pozostatky prípravkov, ktorými si liečil akné a jazvy po pupienkoch.

Akné poznali aj starí Gréci. Vo svojich spisoch túto chorobu popísal napríklad lekár Hippokrates či slávny učenec Aristoteles. Výraz „akné“ má pôvod práve v gréčtine – pravdepodobne sa vyvinulo z gréckeho akme, čo znamená vrchol. Gréci toto kožné ochorenie spájali s pubertou. Pavel z Aeginy, významný grécky lekár, ktorý žil v 7. storočí nášho letopočtu, odporúčal na liečbu ľahkého akné med, pre ťažšie formy potom zmes s mydlovým základom.

Pozorujte padajúce hviezdy

Aj starí Rimania si spájali pupienky s pubertou. Akné liečili sírnymi kúpeľmi, ktoré mali vyčistiť póry na pokožke. Dvorný lekár cisára Theodosia radil napríklad trieť si pupienky kusom látky a pozerať sa pritom na padajúce hviezdy, pretože veril, že tak aj uhry budú z tela „odpadávať“.

V 16. a 17. storočí sa vzhľadu ženy prikladal zvláštny význam. Známkou vznešenosti bola veľmi bledá pleť, ženy si preto začali na tvár nanášať make-up, vrstvy tzv. benátskej bieloby. Ide o silne krycie biele olovnaté farbivo, ktoré ale vytváralo dobrú živnú pôdu práve pre akné. To sa „liečilo“ dokonca poleptávaním pleti „prípravkami“ z ortuti, ktoré silne poškodzovali celú pokožku. Potom sa ľudia našťastie vrátili k osvedčeným metódam zo staroveku a začali opäť využívať síru.

Síru, ktorá príliš nevoňala, nahradil v liečbe akné v 20. rokoch 20. storočia účinnejší benzoylperoxid. V 50. rokoch potom tetracyklínové antibiotiká naštartovali éru farmakoterapie, ktorá pokračuje dodnes. Posledné desaťročie prinieslo aj nové metódy – využitie svetla, laseru či chemického peelingu. Novú metódu do liečby akné vniesol po viac než desiatich rokoch vedeckého výskumu prístroj Face-Up!, ktorý ako jediný na svete využíva plošné impulzné magnetické a svetelné pole v kombinácii s teplom, a tak urýchľuje metabolizmus kožných buniek.